Podľa slovenského klimatológa môže mať zeleň v mestskom prostredí oveľa väčší vplyv na lokálnu klímu, než sa doteraz predpokladalo. Odborník upozorňuje, že práve parky, trávniky a stromy dokážu výrazne zmierniť prehrievanie urbanizovaných oblastí, ktoré trápia najmä počas letných mesiacov.
Tráva namiesto betónu
Klimatológ zdôrazňuje, že trávnaté plochy sú z hľadiska tepelnej pohody jednoznačne vhodnejšie ako betónové či asfaltové povrchy. Kým umelé materiály absorbujú slnečné žiarenie a cez deň sálajú teplo, vegetácia dokáže priestor prirodzene ochladzovať – nielen tieňom, ale aj odparovaním vody z pôdy a listov.
Tento rozdiel je podľa neho cítiť najmä v husto zastavaných častiach miest, kde sa takzvaný tepelný ostrov prejavuje najvýraznejšie. V praxi to znamená, že v lokalitách s dostatkom zelene môžu byť teploty o niekoľko stupňov nižšie ako v okolitých betónových štvrtiach.
Riešenie pre budúcnosť miest
Odborník preto odporúča, aby samosprávy pri plánovaní nových projektov mysleli na zeleň ako na neoddeliteľnú súčasť infraštruktúry. Namiesto rozširovania parkovísk a spevnených plôch by mali preferovať výsadbu stromov, zakladanie trávnikov a podporu zelených striech či fasád.
Takéto opatrenia podľa neho neprinášajú len úľavu od horúčav, ale zlepšujú aj kvalitu ovzdušia, zadržiavajú dažďovú vodu a celkovo zvyšujú kvalitu života v mestách. Vzhľadom na otepľovanie klímy by sa zeleň mala stať štandardom, nie nadštandardom.
Klimatológ zároveň pripomína, že aj malé zelené plochy – ako sú predzáhradky, vnútrobloky či komunitné záhrady – môžu mať pozitívny vplyv na mikroklimu. Dôležité je podľa neho začať konať už teraz, pretože mestá sa budú musieť adaptovať na čoraz extrémnejšie výkyvy počasia.
